Počas posledných dvoch dní sme sa rozlúčili s Londýnom, a po vidieckych cestách Essexu a East Anglie sme s Malinou vrčali smerom na sever, až sem na útes vo Whitby, kde sme prečkali búrkovú noc na miestach, ktoré v Stokerovom románe terorizoval gróf Drakula. Vstal som už za svitania a zakreslil si do mapy cestu na dnešný deň. Podľa predpovede počasia, ak chcem jazdiť v slnku, musím sa otočiť viac na západ, do vnútrozemia severného Yorkshire. To je vlastne dobre, pretože táto časť ostrova má veľa krás a jeden na druhom sú tu natlačené viaceré národné parky. Tak to snáď dnes bude pekná jazda…
DEŇ 3 – Yorkshire
Nedeľa, 24 apríl 2011
Hneď ako som sa prebudil, zbadal som dôsledok včerajšej búrky… Malina vyzerá ako Grulik z rozprávky o 3 prasiatkach. Naše dobrodružstvo v zablatenom poli tomu očividne dosť napomohlo. Navyše miesto kde som núdzovo prenocoval, sa za svetla odrazu podobá na parkovisko, takže sa treba rýchlo spakovať a ísť, kým svet okolo ešte spí. Aspoň budem mať viac času spoznávať svet a dospím inokedy…
…vyrážame z ospalého Whitby, dnes možno prídeme až do krajiny jazier, Lake District…
…zrúcanina starého opátstva v rannom svetle vyzerá rovnako majestátne ako za všerajšej búrky…
…chvíľku som ešte poblúdil v strmých uliciach mesta…
…kým v doline spali natlačené domky…
…pomaly, bez zbytočného rámusu sme sa vykradli z mesta…
…a už aj uháňali mokrými lesnými cestami na západ…
…hneď na úvod dňa nás vítala ľudoprázdna diaľka parku North York Moors…
…zvlnený kraj ukazoval malebné scenérie života v dolinách…
…sychravé, tak trochu temné, ale dokonale zelené severné Anglicko, presne ako som si predstavoval…
…v dolinách pasienky a na kopcoch neschodné vresoviská “moors”…
…slnko nás privítalo ešte skoro ráno ako sme pomaly vrčali cez krásne zafarbenú pustatinu…
…cesta sa vlnila a príjemne kopírovala povrch krajiny…
…z vlhkého rána sa spravil ďalší horúci jarný deň…
…hneď ako sme opustili jeden park, vbehli sme do ďalšieho, Yorkshire Dales…
…ten rýchlo zozelenel, stlačil cestu medzi kamenné múriky a točil sa s ňou po strmých svahoch údolí…
…v nich sme nachádzali celkom malé kamenné dedinky…
… zhora ich strážili staré kamenné hrady…
…a popri cestách všade roztrúsené kamenné stodoly…
…farmy v Yorkshire sú veľkolepé obydlia uprostred rozľahlých polí…
…a pozor, prvý krát na našej ceste niečo predbiehame! (stojaci traktor)…
…viete, nás s Malinou si ako cestovateľov nesmiete nijak idealizovať. Je to Vespa…vyrobená v Taliansku… čiže, ako sa to pekne hovorí, má svoj charakter… vďaka ktorému so sebou vláčime aj 5kg náradia a náhradných súčiastok. Cez obedovú prestávku som jej musel napraviť jednu objímku na výfuku, ktorá sa uvoľnila a tak sme vydávali zvuk ako Harley a nie štvortaktný skúter. Teda… uvoľnila sa tak, že som ju ja predtým doma nedobre nakrivo zatiahol. Popri všetkých drobných prešľapoch, zablúdeniach a pochybných rozhodnutiach na tomto výlete sa začínam rýchlo učiť o svojej vlastnej omylnosti…
…áno áno strakaté ňufáky, keď opravujem výfuk, tak sa na vás začínam podobať…
…dobre, že voda je tu všade a čierna farba z nosa nakoniec vcelku zišla…
…oprava sa podarila a tak sme ďalej putovali cez Yorkshirské údolia…
…tak prázdne cesty po rokoch vo veľkomeste, už to samé je dobrý liek na dušu…
…ako vzorný železničný modelár som dlho obdivoval yorkshirské viadukty, každý jeden z nich…
…a aj tie nikdy nekončiace kamenné múriky, ktoré ma už od rána sprevádzajú…
…každé políčko tak starostlivo ohradené kamením, akoby v jeho večnosti chcelo povedať, že takéto má byť a navždy také zostane…
…po obede sa krajina začala pomaly meniť…
…úzke údolia začali byť priestrannejšie…
…stúpania a klesania dlhšie a dlhšie…
…tak nejak menší a menší sme sa cítili uprostred celej tej rozľahlosti…
…cesta sa stále krajšie vlnila ako sme opúšťali Yorkshire Dales a vošli do ďalšej krajiny, veľmi odlišnej…
…chíľku sme sa ešte tetelili po kvetnatej ceste…
…keď sa pred nami konečne zdvihli hory Cumbrie, krajiny jazier Lake District, najhornatejšieho kraja Anglicka…
…no dostať sa tam nebolo ľahké, Malinu som musel nalodiť na prievozníka…
…preplávať Windermere, najväčšie prírodné jazero v Anglicku…
…a až potom sa pred nami otvorila krajina v plnej kráse…
…bola to láska na prvý kilometer…
…každých pár metrov som stál a obdivoval hlboké údolia…
…a tá cesta cez ne bola… dokonalá…
…preliezli sme dva horské priesmyky…
…a usadili sa v kempe v údolí. Tento kraj nemôžem len tak prejsť, tu sa usadím a prebrázdim ho oveľa dôkladnejšie. Večer som ešte pri potoku zmyl z Maliny hrubú špinu, na čo hneď prilákala viacerých obyvateľov kempu. Aj keď cestujem sám, pri nej nikdy neostanem sám. Niektorí mi poradili kam ísť na túru, niektorí zas kam sa ísť previesť s Malinou. Jednému páriku motorkárov som zachránil kurča, keď som zdržoval predavača kým sa pokúšal zatvoriť obchod. To bolo dobre, lebo boli po celodennej túre, to býva stav veľkého hladu a oni sa na to kura tešili celý deň. Aj ja som bol hladný a unavený po dlhom dni. Mám čo dospávať, ale budem spať rýchlo, pretože zajtra musíme spoznávať naozaj krásnu krajinu Lake District.
Fotografie vo veľkom nájdete tu: http://www.flickr.com/photos/harlekino/5731259871/in/set-72157626744831868/