Bolo horúce slnko-seno-jahodové leto, blížil sa zriedkavo voľný víkend, tak som si na mapu kreslil čiaru po dedinských cestách od Londýna smerom na zapád. Dosť mi za rok narástli krídelká, preto sa mi ceruzka zastavila až keď som od oka odhadol svoju najnovšiu cestu na 300km jednosmerne. Cieľ sa nachádzal uprostred zeleno vyznačenej plochy národného parku Brecon Beacons vo Walese. Hodil som do kufra spacák, zubnú kefku a v skoré sobotné ráno sa vydal na cestu…
…smerom na Oxford som rýchlo unikol dopravnému chaosu veľkomesta…
…obkolesili ma polia, farmy,…
…a zhora čarovné predstavenia počmáranej letnej oblohy…
…krajina vyzerala až podozrivo rozprávkovo…
…rozvlnená jemnými krivkami pasienkov a polí…
…medzi stromami poschovávané kamenné dedinky, ktoré si určite pamätajú boje rytierov a drakov…
…stromoradia pri ceste príjemne chránia pred horúcim letným slnkom…
…prechádzal som krížom krajinou zvanou Cotswolds…
…na jej okraji červená farba mojej Vespy vzbudzovala veľkú pozornosť…
…bol som na ceste už 15 hodín a na svet pomaly padala noc…
…a keď som konečne dosiahol Brecon Beacons, obklopila ma čierno-čierna tma tmatá…
…bola teplá noc a tak mi pripadalo zbytočné schovávať sa do nejakého hotela. Zastavil som pri tajomnom jazere netušiac čo sa okolo v temnote skrýva, zachuchlil som sa do spacáku a ľahol si len tak do trávy podrastenej machom. Kdesi nablízku občas cinkla ovečka a ja som rýchlo upadol do sveta šialených snov…